Zamyslenie

Za dva dni v L'escale mám pocit, akoby sme tu boli minimálne týždeň. V podstate sa hlavne prechádzame po meste, kŕmime sa v kaviarni a snažíme sa zorientovať. Mestečko je nádherné typicky dovolenkové, s plážami, mólom a všetkým čo k tomu patrí. Musím však vyjadriť jednu myšlienku čo ma tu občas napadá - ani najkrajšie miesto nevie zaistiť dokonalé šťastie. Vie dopomôcť k príjemnej atmosfére, ale aj tak záleží najviac na osobnom stave každého jednotlivca, na ľuďoch s ktorými sa stretáva a proste čím vypĺňa svoj čas. Myslím, že ľudia ktorí túžia po odsťahovaní sa do exotickej krajiny a myslia si, že tým sa ich nespokojný život zmení na dokonalý, sa tvrdo mýlia. 

Samozrejme tým nechcem povedať že by som bola nešťastná. Som šťastná, tak isto ako doma:) 

Dnes večer pôjdeme prvý krát do práce - pracovať budeme v reštaurácii, od večera do neskorej noci. Zatiaľ netuším ako to pôjde, vzhľadom k tomu že o jedenástej večer som bežne už vypnutá. Prinajhoršom sa k vám vrátime podstatne skôr, čo by tiež nebolo zle :D 

Výhľad z kaviarne kde jedávame

Obývačka v našom byte - videli ste už mexickejší kus nábytku? :D

!! :D

Odchod z Brna

Píše Lucka:
S Pájom sme sa rozhodli, že sem budeme pridávať príspevky nezávisle na sebe, takže možno budete čítať o rovnakých udalostiach, len z inej perspektívy:)

Práve sa nachádzame vo Viedni v príjemnom bytíku plnom študentov, ktorý sme si na noc prenajali cez Airbnb. Ak niekto nevie o čo ide - je to webová aplikácia, ktorá umožňuje krátkodobo prenajímať svoje byty alebo domy záujemcom, ktorí potrebujú niekde prespať, no z akýchkoľvek dôvodov nechcú využiť hotely. Služba je rozšírená v takmer 200 štátoch po svete a mne sa to tak zapáčilo, že už teraz sa teším, kedy to znova využijem :)

Aby som sa vrátila k udalostiam posledných dvoch dní. Včera (pondelok) vôbec nebol tak oddychový, ako som si vo svojej naivite predstavovala - vybavovanie v meste, zámena peňazí (vedeli ste, že v Brne je fakt problém zameniť eurá v minciach za papierové? my nie!), likvidovanie nepotrebného nábytku na poslednú chvíľu (aspoň som sa odviezla v dodávke, to ma baví:D), balenie zabudnutých vecí, z ktorých sme na niektoré zabudli aj druhý krát a zostali v byte . . .
Síce sme sa uplne nevyhli stresovým "momentom", ale aj tak to nakoniec vždy nejako dopadne a posilnení Slovom sme to zvládli. Do stresových či zlých situácií vrelo odporúčam občerstvujúci Žalm 23:)

O Viedni len krátko napíšem, že je tu fakt teplo. A z pôvodného hyperaktívneho zámeru navštíviť múzeum, zámok a večerné mesto zostal len ten Schönbrunn :D Aj to len taká kratšia návšteva, mne sa najviac páčila citrusová záhrada, Pájovi myslím že relaxovanie/spánok v tieni na lavičke:D Uvidíme či sa k tomu vyjadrí vo svojom príspevku.
Na obed sme sa najedli v čínskej reštaurácii pri mieste nášho ubytovania a na pár hodín zalomili (pri obľúbenej uspávanke - Bones/Kosti:D). Tá reštaurácia mala inak švédske stoly, tak sme sa celkom napchali a keďže ma chytila "neobvyklá" nálada na dezert, dotlačila som to zmrzlinou (neobmedzené množstvo zmrzliny v cene - neni to super??!)
K večeru sme sa krátko prešli v nejakom malebnom parku a sme zvedaví na zajtrajší prvý let v živote:)

jedna z posledných fotiek Brnenského bytíku

batožina na 3 mesiace:D

Krásne citrusové stromy

dobre vyjadruje Pájovu náladu po väčšinu dňa :D O:)

večera na priváte

Dva dny před odletem

Píše Pája:
Pondělí, které jsme si mysleli, že bude téměř volné, bylo nakonec velmi nabité. Vrátit knihy, zbavit se oblečení, nějaké oblečení naopak koupit. Na nervy jdoucí obtíže při snaze směnit naše naspořené drobásky za dva roky na nějakou rozumnou měnu.

Získat za tohle normální měnu není úplně lehké

Zbavení se nábytku na poslední chvíli se stěhovákem Hulkem. Zkrátka a dobře, bylo toho celkem dost. Ovšem ne, že bychom si nenašli chvilku na čtení ságy Vinnetou, nezabránilo nám to dát si dobrý oběd a ani nezastavilo od kouknutí pár dílů seriálu. Nesmí se to totiž přehánět se stresem, že :).

Ráno jsme vyrazili na autobus společnosti student agency. Cesta nebyla zlá, ale ani obzvlášť příjemná. Malá rada do budoucna - nikdy neseďte úplně vzadu! [Asi před rokem v létě jsme už tak jeli a bylo tam strašné vedro. Klimatizace jela, ale nestíhala - bylo nám to vysvětleno tím, že vzadu je motor a ten to zahřívá. Je pravda, že v přední části vozu bylo mnohem lépe.] No a tentokrát měli spící cestující před námi sklopené sedačky. Což se s posledními udělat nedá - resp. asi dá, ale ty naše zjevně už byli ve "sklopené" poloze. Takže jsme naše batohy měli celou cestu na klíně, neboť jsme je nenarvali do vzniklé mezery. Nakonec jsme ale dorazili do Vídně a po menších obtížích i na místo ubytování. To je příjemné i se vstřícnou "paní domu" Inndu - její skutečné jméno jsme úspěšně zapomněli :D.

Udělali jsme si výlet do Schönbrunnu (ne Schönbunnu ani Shotgunu). Dali si oběd, pospali. No a teď mi má skvělá žena nachystala dobrou večeři a do rána už se budeme jen flákat, protože ráno ve 4 nástup do taxíku a hurá na letiště...

Začiatok

Píše Lucka:
Ahojte. Za tri dni odchádzame do Španielska, tak sme sa rozhodli pridávať sem naše zážitky, myšlienky, informácie, fotky (zatiaľ len malej kvality, na lepšie nemáme nástroj:D) a tak podobne. Ja osobne som na blog nikdy nepísala, netuším ako to robiť dobre a zaujímavo, takže tu budem písať čo ma napadne, možno časom bude hodnota stúpať ale zatiaľ buďte prosím zhovievaví :):)

Momentálne sme vysťahovali z bytu väčšinu vecí, takže teraz ležím s notebookom na zemi a spať budeme bez paplónov a vankúšov - v jedinej mikine ktorá sa nám v Španielsku aj tak pravdepodobne nezíde. Zostávame však v dobrej nálade a v rámci snahy o príjemné prežitie posledných "Chaloupeckých" dní som uvarila drahému špenátové cestoviny takmer bez chuti, keďže kredenc je už úspešne zbavený všetkých pochutín. Našťastie je to vďačný človek a jedlo mu chutilo:D