Malé každodenné zážitky:)

Píše Lucka:

Reštaurácia, v ktorej pracujeme sa volá La Lluna. Je celkom drahá, celkom luxusná, otvorená dlho do noci a jej súčasťou je aj bar. Má dvoch profesionálnych barmanov, DJ-ja a asi 7 čašníkov. Medzi nimi sú ľudia z Hondurasu, Argentíny či Uruguaja, čo je pre mňa uplne úúúžasné vzhľadom k mojej dlhoročnej zamilovanosti do Južnej Ameriky :) Som strašne vďačná za túto príležitosť sa s nimi viacej spoznať, je to totálne odlišné od týždňovej dovolenky pri mori, kde som sa zvykla zoznámiť maximálne so zmrzlinármi:)

Keďže počas týždňa je v reštaurácii menej ľudí, v pondelok a utorok sme boli roznášať po meste letáčiky propagujúce Llunu. Bola som s ďalšími dvoma čašníčkami - s Natali, ktorá je pôvodne z Uruguaja a je živá a bláznivá, a Sandrou - Španielkou, ktorá sa síce väčšinou tvári namosúrene no v skutočnosti je dosť milá. Obidve dievčatá už dlho žijú v L'Escale, takže keď sme prechádzali mestom, takmer pri každej reštaurácii či stánku sa s niekým búrlivo vítali, objímali či bozkávali, a občas to dopĺňali tancom a pózami. Toto je zaujímavé na Kataláncoch (neviem či je to tak v celom Španielsku), že sú strašne prítulní - vždy sa zdravia bozkami na líca, náhodne sa objímajú napríklad v robote, šteklia (aj chlapi chlapov), hladia a neviem čo ešte..:) Je to trochu nezvyk, ale je to milé.

Čo sa mi veľmi páči je ich prístup k práci. Určite to teda nie je všade rovnako, ale konkrétne tuto je vidieť, že všetci berú prácu vážne a robia to najlepšie ako vedia. Dievčatá tie letáčiky dávali naozaj odhodlane a boli strašne smutné, že kvôli zákonu ich nemôžme rozdávať ľuďom na pláži, ale len do podnikov na stoly s reklamami. Keď som im spomenula môj postreh, povedali mi že si veľmi vážia Hernana - majiteľa Lluny a že chcú aby mu podnikanie išlo čo najlepšie. Ani raz som zatiaľ nepočula od nikoho v robote sťažnosti alebo nespokojnosť. Tento prístup je veľmi sympatický.

V utorok prišiel do reštaurácie jeden pár - elegantný snedý chlapík a blonďavá kučeravá dievčina. Chvíľu sme sa spolu rozprávali a vysvitlo, že dievča je Slovenka a žije tu s priateľom, ktorý má neďaleko taktiež reštauráciu. Obidvaja pôsobili veľmi milo, tak sme sa s Pájom dohodli, že keď budeme mať voľno, pôjdeme sa tam pozrieť. Tak sa aj stalo a v stredu sme malebnou cestou popri pobreží došli do reštaurácie Esculapi. Môžme ju doporučiť, hlavne kvôli nádhernému prostrediu na námestíčku plnom úzkych ulíc a letnej romantickej atmosféry. V reštaurácii nás majiteľ aj jeho slovenská priateľka pekne privítali, a nie len oni ale aj ďalšia slovenská čašníčka ktorá tam pracuje. Dokopy je tam vraj momentálne asi 5 Slovákov:) Z tohoto mini výletu sme spravili aj pár fotiek a videí(!), ktoré vám ukážem nižšie:)

Cesta do reštaurácie Esculapi	Krásne "hradné" okolie
<3	Pájo poctivo dokumentuje:)